Aké riziko predstavuje počítanie s výnosom 11% p.a. ako „normou“?
V online priestore sa často objavuje jednoduchá rovnica: stačí investovať pravidelne, počítať s výnosom 11% p.a. a o 30–40 rokov si finančne za vodou. Hoci matematicky to vyzerá lákavo, realita finančných trhov je podstatne komplikovanejšia. Priemerný dlhodobý výnos akcií sa historicky naozaj pohybuje medzi 7–10% ročne. Je pravda, že existovali obdobia, keď akcie zarobili aj 11–15%, no išlo skôr o výnimočné roky extrémneho rastu než o štandard, s ktorým by mal začínajúci investor automaticky počítať. Predpokladať stabilných 11% p.a. je ako očakávať, že každé leto bude tropické – niekedy sa to podarí, ale vo väčšine rokov realita vyzerá inak. Aktuálne sú navyše očakávania veľkých inštitúcií omnoho opatrnejšie. JP Morgan, jedna z najväčších investičných bánk na svete, predpovedá pre najbližšiu dekádu nominálny rast akcií približne 4% ročne. To je výrazne menej, než s čím operujú internetové kalkulačky propagujúce "jednoduchú" cestu k bohatstvu.

Samozrejme, ani JP Morgan nemá krištáľovú guľu. Ich odhady prirodzene nie sú zárukou budúceho vývoja. No počúvať a analyzovať viacero názorov, najmä od veľkých hráčov, ktorí pracujú s obrovským objemom dát, je pre investora dôležité. Pomáha to vyhnúť sa prehnaným očakávaniam, ktoré často vedú k sklamaniu a zbrklým rozhodnutiam. Práve preto je problém, že začiatočníci vidia často len výsledný graf exponenciálneho rastu. Nevidia realitu, ktorá zahŕňa: dlhé obdobia stagnácie, roky, keď je portfólio v mínuse, fázy, ktoré „prebijú“ priemer na niekoľko ďalších rokov. A v týchto nepríjemných obdobiach začína naplno pracovať psychológia. Objavujú sa pochybnosti, frustrácia, strach a tlak „neurobiť chybu“. Keď sa k tomu pridá nepochopenie rizika, väčšina ľudí siaha po najdrahšej chybe, predávajú v nevhodný moment. Matematika investovania je jednoduchá. Psychológia investovania nie. Preto je slepé počítanie s 11% p.a. nielen nerealistické, ale aj nebezpečné, vytvára očakávania, ktoré bežný človek nedokáže psychicky zvládnuť, keď príde skutočná volatilita.

„Investovať jedine do S&P 500 je vždy správne“. Index S&P 500 je dlhodobo skvelý nástroj na budovanie majetku, no rozhodne nie je neomylný, a už vôbec nie v situácii, v akej sa nachádza dnes. Pri pohľade na viac než 150 rokov historických dát vidíme viaceré 10-ročné obdobia, počas ktorých index nezarobil prakticky nič, bol dlhodobo v strate a potreboval až 13–15 rokov, aby sa opäť vrátil na svoje predchádzajúce maximá. Ide o čas, počas ktorého si ľudia zakladajú rodiny, kupujú bývanie, menia prácu a riešia najväčšie životné rozhodnutia. Preto tvrdiť, že „stačí vydržať“, je zo stoličky investičného influencera jednoduché. Reálny začínajúci investor, ktorý prvýkrát vidí –30% hodnoty portfólia, necíti matematiku ani dlhodobé grafy, cíti strach. Ten sa navyše nezvykne prejavovať len u neho individuálne, ale ďalej ho prehlbuje kolektívny strach v spoločnosti. A tento strach je dnes ešte pravdepodobnejší, pretože S&P 500 je momentálne extrémne drahý. Valuácie sú na jedných z najvyšších úrovní v histórii: P/E ratio výrazne prevyšuje dlhodobý priemer, Shiller CAPE, Price-to-Sales aj Market Cap/GDP sa pohybujú blízko historických maxím.

K septembru 2025 sa Shiller CAPE pohybuje v intervale 32–35, čo patrí medzi 10 % najvyšších hodnôt za posledných 140 rokov. Inými slovami, za každý dolár ziskov dnes investor platí oveľa viac ako väčšinu času za posledných sto rokov. A vysoká cena znamená jednoduchú vec: nižšie budúce výnosy. Aj preto JP Morgan, jedna z najväčších investičných bánk na svete, vo svojich dlhodobých výhľadoch predpovedá len približne 4% nominálneho rastu akcií ročne. Hoci naozaj nikto nedokáže predpovedať budúcnosť s úplnou presnosťou, je vhodné sledovať a porovnávať rôzne zdroje. Ak sa pritom všetky zhodujú na tom istom, že trh je nadhodnotený, je to signál, ktorý netreba ignorovať. Pre začínajúceho investora je teda dôležité pochopiť, že súčasné prostredie vôbec neodráža jednoduchý svet motivačných videí. S&P 500 nie je garantovaná cesta k stabilným 11–12% ročne, už vôbec nie v období, keď sú valuácie natiahnuté na maximá a história pripomína, že aj najväčší index sveta vie stagnovať alebo klesať celé roky. A práve v takýchto fázach vznikajú tie najdrahšie chyby, nie preto, že by investori mali zlý produkt, ale preto, že nedokážu psychicky zvládnuť volatilitu a preceňujú jednoduchý slogan „stačí vydržať“, ktorý neberie do úvahy ľudskú realitu, emócie a životné okolnosti.

Najväčšie riziko DIY investovania: psychológia. Dnes sa na sociálnych sieťach predáva predstava, že stačí: kúpiť akumulačné ETF, nastaviť trvalý príkaz, ignorovať všetko ostatné. Realita je ale iná. Keď trh rastie, investori chcú nakupovať viac, keď trh klesá, majú chuť všetko predať, pri stagnácii prestávajú veriť, že to má zmysel. Presne preto dlhodobé štúdie (DALBAR) ukazujú, že priemerný investor bez pomoci odborníka dosahuje len 3–4% ročne, nie preto, že by investoval do zlého produktu, ale preto, že sa správa nevhodne. Koncentrácia do S&P 500 = koncentrácia do 7–10 firiem. Index S&P 500 je diverzifikovaný. Áno, formálne. Ale reálne viac ako 30–40 % výkonu indexu posledné roky ťahá pár gigantov. V čom je teda problém? Ak tieto firmy rastú, index vyzerá neporaziteľne. Ak stagnujú alebo klesnú, index stráca svoju „magickú“ stabilitu. Bežný investor si často neuvedomuje, že nekupuje 500 firiem rovnocenne, kupuje 10 firiem vo veľmi veľkom zastúpení a 490 firiem k tomu.

Najväčšie riziko investovania do ETF fondov nepredstavuje nízky výnos, alebo 1% ročný poplatok, ale správanie. Skutočný odborník v oblasti investícií nie je „predajca ETF“. Je to niekto, kto tlmí paniku investora, chráni ho pred vlastnými emocionálnymi rozhodnutiami, učí ho chápať riziko, buduje plán, ktorý dáva zmysel v kríze, nie iba v excelovom grafe. Poplatok 1% ročne nie je problém. Problémom sú unáhlené rozhodnutia, prehnané očakávania, investícia bez rezervy, koncentrácia portfólia, ignorovanie rizika volatility. Matematika investovania je jednoduchá. Psychológia investovania je extrémne ťažká. Preto je nebezpečné komunikovať investovanie ako „ľahký tiket na bohatstvo“ alebo ako proces, ktorý zvládne každý bez prípravy. Áno, každý si môže kúpiť ETF. To však neznamená, že rozumie a zvládne pracovať s rizikami, ktoré k tomu patria. Úlohou odborníka nie je vybrať ETF. Úlohou odborníka je chrániť človeka pred ním samým.